Ukrajinu som navštívil spolu s novinárom Petrom Tkačenkom a jeho vtedy ešte len priateľkou rok po začiatku konfliktu na Donbase. Boli sme v Kyjeve, Ľvove, Kamenci Podolskom, Odese. Nikde, ale naozaj nikde v Európe som nestretol toľkých a takých oduševnených Európanov.
Prirodzene. Až keď to človek vidí naživo, uvedomí si, ako veľmi sa Slovensko od pádu železnej opony rozvinulo a ako Ukrajina v rovnakom čase prešľapovala na stále deravejšej ceste. Nie preto, že by sa bežní Ukrajinci nesnažili, boli málo pracovití. Ale preto, že ako štát mali tú smolu, že susedili s Ruskom, ktoré aj po rozpade Sovietskeho zväzu chcelo a cez oligarchov a politikov aj ovplyvňovalo ukrajinskú politiku.
Keď sa na druhý pokus Ukrajinci vzbúrili a zbavili sa proruského prezidenta Janukovyča, svitla im nádej. Nádej, že aj oni, rovnako ako Slováci, Poliaci či Litovci sa stanú súčasťou EÚ. Slobodného sveta, ktorý sa stále zlepšuje v snahe, aby v ňom vládol zákon, ľudský um, úcta k životu. Lenže táto nádej sa stala pre Putina hrozbou.
Pre jeho svet, ktorý je postavený nie na autorite rozumu, ale na hrubej sile, nie na legitimite slobodných volieb, ale na figúrkach dosadených oligarchami, a nie na sne o lepšom živote pre všetkých, ale iba o tučnej sume peňazí na osobnom účte v švajčiarskej banke, sa stala ukrajinská nádej hrozbou. Pretože keby bežní Rusi videli v susednej krajine, že život v demokracii je lepší, hoci občas zahapruje, chceli by to isté aj pre seba.
Preto Putin nemohol pripustiť, aby ľudia zvrhli autokrata a žili v slobode v Bielorusku ani v Kazachstane. Preto druhýkrát napadol Ukrajinu, lebo videl, že náš sused nastúpil na cestu vlády zákona, a keď nezasiahne, raz sa po nej vydajú aj bežní Rusi. Toto nie je vojna armád. Toto je civilizačná vojna.
Trhá mi srdce, keď to píšem, ale v tejto chvíli je jasné, že sme svojou váhavosťou a neochotou tvrdo zakročiť proti Putinovej agresii obetovali Ukrajinu v naivnej viere, že tým túto civilizačnú vojnu zastavíme či dokonca vyhráme. Mýlime sa. Predali sme hodnoty, na ktorých stojí západný svet, za perspektívu bezpečnosti a udržania blahobytu. Čoskoro môžeme prísť o oboje.
Uverejnené v Denníku N, 25. februára 2022
Foto: AP
