V nedostavanom diaľničnom pripájači ku karpatskému oblúku dostal predseda nemenovanej politickej strany nápad, ako ju premenovať: Slovensko. Nebolo zhodou okolností, ale zámerom, že to bol zároveň názov onej jednosmerky. Predsedovi sa zdalo, že to je zámer geniálny, lebo veď za Slovensko sú všetci voliči, dokonca aj tí, ktorých iní predsedovia nazývajú protislovenské živly. Všetci voliči zároveň v tom čase boli proti chaosu, ktorého synonymom sa stal pôvodný názov predsedovej strany. Premenovať ju na Slovensko bolo ako zabiť dve muchy jednou ranou, a ešte sa tváriť, že ide o širokospektrálne všeľudové a jediné inkluzívne hnutie, na rozdiel od progresívneho klubu fanúšikov ovseného latté vedeného cykloteroristami.
Pár rokov išlo všetko podľa plánu a voličom sa naozaj začala strana s Ľ v názve vytrácať z pamäti. Joker s pološialeným úsmevom v nej prežíval ďalej, no mozog už k nemu priraďoval značku hnutia Slovensko. Percentá pomaličky rástli, napriek všetkým záborom a remízkom v hlavách jej predstaviteľov, ktoré bránili prúdeniu myšlienok a iba v nich konzervovali zatuchlinu. Lenže potom prišiel deň, na ktorý bola krátka aj Jokerova fantázia.
Iný predseda inej a ešte viac skompromitovanej strany svoju partaj premenoval, a teraz sa podržte, na Peklo. Bolo to od neho úprimné, lebo že sa tam vyberieme, a to na bielom koni, hovoril už dlhšie. Aj to dodalo programu strany dlho želaný vecný rozmer, keďže dovtedy len sľubovala, že vytýči smer, ale nebolo jasné kam. Ale šok to bol aj tak, mach-šat, ako by povedal koaličný partner predsedu Pekla.
Po pár týždňoch vzrušených diskusií sa predseda Slovenska upokojil. Bol presvedčený, že pre túžby, boliestky a plány do budúcnosti väčšiny voličov je Slovensko lepšia destinácia. A preto ho budú voliť. Lenže postupne sa odhaľovala nepríjemná pravda: ľudia svoju vlasť majú radi, a súčasne ju neznášajú. Vlastne tých vecí, ktoré ich na Slovensku štvú, je tak veľa, že si neraz povedia „to je peklo”. Noviny do nich navyše neustále ládovali články o klimatickej zmene, ale že každým rokom viac a viac pripeká, vedeli aj bez médií. Kresťanisti skúsili predsedu Pekla vystrašiť, že sa rúha a premenovanie jeho strany je proti Bohu. Na čo im odpovedal, že na pekle nie je nič zlé – veď podľa apoštolského vyznania viery doň zostúpil aj Kristus a napriek tomu mu otec o pár dní nato povolil vstup do nebies.
Podpredseda Pekla R. K. sa začal predstavovať ako Lucifer a všetci sa na tom náramne zabávali, lebo nepotreboval ani masku, ani hovoriť o svojich diabolských plánoch, aby si podobnosť ich dvoch každý všimol. Komentátor zopakoval, čo povedal po ostatných voľbách, že voliči tejto strany sú zlí a nedemokratickí, a vraj teraz už o tom existuje dôkaz. Demokratickým voličom a politikom sa zdalo hlúpe hovoriť v jednej vete o fašistoch a čertoch, keďže nebolo jasné, koho z nich by tým relativizovali. Ešte im napadlo, že by mohli hovoriť o ľuďoch, ako vyriešia ich starosti, ale keďže o nich nič nevedeli, rýchlo si to rozmysleli.
Do volieb chýbalo už len pár mesiacov, žonglovalo sa so slovami ako s horiacimi fakľami, čo by mohlo byť nebezpečné, ale podľa politikov a voličov nebolo, lebo sa tomuto cirkusovému kúsku venovali najmä na internete, nie v naozajstnom svete. Nikto už ničomu nerozumel, ale všetci vraj všetko chápali, dokonca aj to, že slová úplne stratili svoj význam, lenže prečo by nás to malo trápiť, hovorili, z grafov a slov sa predsa nikto nenaje. Pritom stačilo, aby sa na chvíľu zastavili, lepšie sa prizreli, čo sa okolo nich deje, aby videli, že pomenovať stranu Slovensko, alebo Skok, Sieť, Hlas či Spolu, je predispozícia náhrobku.
(Uverejnené v Denníku N, 31. októbra 2023.)
