O dôsledkoch fungovania štátnych inštitúcií systémom “akože”.
Niekoľko mesiacov dozadu nám napísal frustrovaný obyvateľ stredoslovenskej obce Hodruša Hámre. Príčinou jeho frustrácie je počínanie starostu menovanej dediny a jemu blízkych poslancov obecného zastupiteľstva. Čo sa v Hodruši deje, si môžete pozrieť v Reportéroch RTVS.
Z reportáže sa okrem iného dozviete aj nasledovné:
Enviromentálny fond za ostatných desať rokov poslal do Hodruše Hámre takmer 400 tisíc eur na dobudovanie vodovodu. No posledné štyri roky nikto z Envirofondu do obce nezašiel skontrolovať, či sa za tieto nemalé peniaze v skutočnosti aj niečo postavilo. A až od reportérov RTVS sa dozvedel, že vodovod nebol doteraz skolaudovaný. O vodovod sa nezaujíma ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom, takže ani nekontroluje, či voda v ňom je zdravotne nezávadná.
Naopak, cesta k novým bytovkám postaveným z peňazí od Štátneho fondu rozvoja bývania skolaudovaná je. Len nie je dokončená. Ako sa vyjadril starosta Jozef Uram, stačí ju už len vyasfaltovať.
Komisiu na ochranu verejného záujmu, ktorá má kontrolovať majetkové pomery starostu ako verejného funkcionára, starosta Hodruše zriadil až teraz, desať rokov od platnosti zákona o ochrane verejného záujmu.
Niekoľkí poslanci obecného zastupiteľstva žiadali zriadenie finančnej komisie, ktorá by kontrolovala starostu a jeho úrad pri nakladaní s verejnými peniazmi. Keďže však boli v menšine oproti starostovi nakloneným poslancov, ich návrh neprešiel. Hlavný kontrolór obce Vladimír Kubala, ktorý má kontrolovať, či sa s peniazmi daňovníkov nakladá hospodárne a v súlade so zákonom, má na podozrenia vznesené niektorými obecnými poslankyňami jednoznačný názor: “Ja nepoznám horšie ženy ako tie, ktoré vás naviedli na toto.”
Dilema, ktorej v Nadácii čelíme, keď sa dozvieme o podobných prípadoch, je, či ich len posunieme médiám alebo sa do nich zaangažujeme aj osobne. Totiž, naše ľudské aj finančné kapacity majú svoje limity a nie je možné, aby sme riešili každý prípad, s ktorým sa nás občania obrátia.
Pritom prípadmi, ako je ten z Hodruše Hámrov, by sme vôbec nemuseli zaoberať, keby si štát riadne plnil svoje kontrolné funkcie. To je to najfrustrujúcejšie – nie len pre nás v Nadácii, ale predovšetkých pre ľudí v mnohých slovenských dedinách a mestách, kde polícia, prokuratúra, daňováci či Najvyšší kontrolný úrad iba imitujú výkon štátnej moci a občania zostávajú v role štatistov.
Na otázku, kedy konečne bude na Slovensku lepšie, jedna z možných odpovedí podľa mňa znie nasledovne: keď všetky štátne a samosprávne inštitúcie nebudú len akože, ale budú naozaj. A kedy sa tak stane? Až keď to aktívne bude požadovať väčšina občanov.
No zmena sa pravdepodobne neudeje, ak sa k tlaku od občanov nepridajú peniaze – na dobré platy pre úradníkov. Prednedávnom som sa rozprával s dvomi bývalými štátnymi kontrolórmi odsúdenými za prijímanie úplatku. Ich čisté mzdy nedosahovali ani 600 eur. V ideálnom svete sa môžeme pohoršovať nad ich zlyhaním. V reálnom svete by ale nikto z nás nechcel byť v ich pozícii, keď mali s dôstojným výrazom na tvári kontrolovať a prípadne pokutovať podnikateľa, ktorého hodinky mali hodnotu ich polročnej výplaty a čas si cenil oveľa viac ako vlastnú integritu, takže ho nemieni strácať nápravou zistených chýb, ale rovno sa úradníkov pokúsil podplatiť.
Vyššie mzdy pre úradníkov však nepostačia, ako to môžeme vidieť u lekárov či sudcov. Musí sa k nim pridať maximálna transparentnosť fungovania inštitúcií a ich zamestnancov v kombinácii s pravidelným meraním a prísnym hodnotením ich výkonu. Potom by mohlo byť na Slovensku lepšie.
V súvislosti so súčasnou vládnou koalíciou neraz dostávam otázku, čo si myslím o účasti ministra tej či onej strany v kabinete Roberta. Fica. Neviem na ňu jednoznačne odpovedať. No viem oceniť, ak dotyčný minister robí všetko pre to, aby sa fungovanie štátu a jeho inštitúcií zlepšilo a vo svojom rezorte netoleruje korupciu. Filozofovanie o legitimizovaní vlády, ktorej ministri sedlajú daňového podvodníka, je dobrá kratochvíľa na posedenia pri pive. No obávam sa, že obyvateľov Hodruše oveľa viac trápi, či ten vodovod, za ktorý už zaplatili, bude raz aj fungovať.
