Zhromaždenia proti ĽSNS sú bojom za slušnosť

Po minulotýždňovom protestnom zhromaždení proti ĽSNS v Trnave, po ktorom došlo k násilnostiam, sa rozprúdila debata, či by sa politické strany takýchto protestov mali zúčastňovať. Niektoré opozičné strany avizovali, že ich lídrov tam občania a občianky viac neuvidia. Správne rozhodnutie?

Jeden z prvých protestov proti politike ĽSNS, ktorých som sa zúčastnil, bol v Hlohovci v máji minulého roka. Myslím si, že verejnosť nechodila ani vtedy, ani teraz protestovať proti tomu, že Kotleba a spol. vlastne nemajú žiadny program. A že tých pár sľubov, ktoré voličom rozdávajú ako cukrovú vatu, je neuskutočniteľných. Strán bez poriadneho programu je tu viac vrátane vládneho Smeru, no protesty to nevyvoláva.

To, čo ľuďom na ĽSNS prekáža, sú symboly a jazyk, ktoré používajú. Kto normálny si zvolí za okresného predsedu človeka s hákovým krížom vytetovaným na prsiach? V ktorej inej strane sa členovia zdravia „na stráž“? Predstavitelia ĽSNS bežne a verejne hovoria o Rómoch ako o parazitoch, osadníkoch či cigánskych asociáloch. Homosexuáli sú pre nich buzeranti. Všetci utečenci sú vraj moslimskí teroristi a arabské ženy s deťmi si podľa Milana Mazureka asi nezaslúžia iné privítanie ako kameňom do hlavy po pozdrave „jeb.m tvojho Alaha“. Liberáli sú hnus a každý, kto nezapadá do predstáv Kotlebovej partie, je zradcom národa.

Nevymedziť sa voči ĽSNS na námestiach, kde tento nenávistný jazyk bez hanby používa, je jeho akceptáciou. Ak budeme rétoriku a symboliku kotlebovcov prehliadať, čoskoro sa stane všeobecne akceptovanou. To chceme? A od slov je to vždy len krok k činom. Ak sa teraz nepostavíme proti extrémizmu a nenávisti, nečudujme sa, keď sa k nám ĽSNS jedného dňa z pozície vládnej moci začne aj správať ako k parazitom, zradcom a liberálnemu odpadu.

Protesty proti ĽSNS sú z môjho pohľadu zápasom o slušnosť. Tú istú slušnosť, v súvislosti s ktorou sa posledné dva roky konajú zhromaždenia po celom Slovensku. Ak sa niektorí opoziční lídri z tohto zápasu rozhodli vystúpiť vzhľadom na obavu, že to ublíži ich preferenciám alebo že budú neprávom označení za tých, ktorí vyvolávajú násilie a polarizujú, je to pre mňa sklamanie. Lebo tento zápas o slušnosť je príležitosťou dokázať voličom – činmi, nie rečami –, že sme na jednej lodi. Nepremárnime ju.

Pavel Sibyla ⬝ PS/Spolu