Prečo treba Záborskej novelu odmietnuť

Parlament práve rokuje o štyroch novelách zákonov, ktoré sa týkajú umelého prerušenia tehotenstva. Vzhľadom na pomer síl v Národnej rade sa dá predpokladať, že šancu na úspech má len návrh z dielne poslancov vládneho hnutia OĽaNO, ktorých najčastejšie reprezentuje Anna Záborská.

O negatívnych dôsledkoch jej novely v prípade schválenia sa toho popísalo už veľa. Na tomto mieste chcem pridať ešte jeden dôvod, prečo ju treba odmietnuť.
Vo vyjadreniach predkladateľov aj v dôvodovej správe sa to hemží podporou a pomocou deťom a tehotným ženám. V realite bude mať väčšina navrhovaných zmien jeden a ten istý efekt: sťaží prístup žien a dievčat k interrupciám, ktorých teda bude menej.

Skrytý motív

Motiváciou „menej interrupcií“ sa poslanci okolo Anny Záborskej ani netaja a nedá sa im ani vyčítať. Každý súdny človek by bol radšej, keby každé tehotenstvo viedlo k narodeniu nového človeka, o ktorého sa s láskou bude niekto starať. Od poslancov OĽaNO je však nečestné, že túto motiváciu otvorene nepriznávajú.

Dlhoročná členka KDH Záborská však bola úprimnejšia na sociálnych sieťach, kde v čase predstavovania návrhu napísala: „Všetci musíme mať na zreteli veľký ideál – Slovensko bez umelých potratov.“ Za týmto vznešeným, hoci nereálnym ideálom podľa môjho názoru nie je občianka Anna Záborská, ktorá svoj poslanecký sľub skladala s rukou na ústave, ale katolíčka Anna Záborská, pre ktorú je najdôležitejším zákonom zákon boží. Iba boh môže život vziať a má prsty aj v tom, keď nový život vzniká.

Tento východiskový bod v premýšľaní poslankyne OĽaNO o živote a smrti (novelou navrhuje dostať do slovenskej legislatívy termín „usmrtenie nenarodeného dieťaťa“), kde sa človek nemá čo montovať do kompetencie bohu, dobre vynikol v jednom predvolebnom rozhovore pre denník Sme.

Nemám právo

Záborská v ňom povedala, že je proti tomu, aby poisťovňa rodičom preplácala náklady spojené s umelým oplodnením. Keď sa jej redaktorka Kovačič Hanzelová pýtala, prečo je proti tomu, chvíľu sa krútila, hovorila niečo o možnosti pripoistenia, ale nakoniec dala úprimnú odpoveď: „Ja osobne si myslím, že dieťa je dar a každý je vďačný, kto ho dostane. Ale nemám na to právo. A nemám ani právo, aby to bolo preplatené zo zdravotného poistenia.“

Ak by chcela byť poslankyňa Záborská konzistentná, predloženou novelou mala navrhnúť, aby sa rodičom dieťaťa „zo skúmavky“ nevyplácalo ani „kočíkovné“. Lebo veď aj na to sa skladajú všetci daňovníci. Nič také však, našťastie, v návrhu poslancov OĽaNO nie je.

Nič to však nemení na veci, že hlavnou motiváciou novely nie je snaha pomôcť ženám, ale vrátiť bohu výlučnú kompetenciu rozhodovať o živote a smrti. Ak by takto motivovaná a napísaná zmena zákona v parlamente prešla, prestalo by platiť, čo je vytesané do prvého článku našej ústavy , že Slovenská republika je zvrchovaný štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

Viac utrpenia ako dobra

Píšem tieto riadky ako veriaci – chybujúci a pochybujúci katolík. Aj keď mi prekážajú niektoré splošťujúce naratívy, ktoré sa používajú v tábore za možnosť voľby. Aj keď si myslím, že rozhodovanie ženy (a jej partnera) o podstúpení interrupcie je niečo oveľa zložitejšie a hlbšie, než len rozhodovanie o tele.

Nikdy však nebudem za to, aby zmeny v interrupčnom zákone vychádzali z náboženských postojov a sledovali vieroučné ciele. Prečo? Lebo sa tým dramaticky znižuje šanca, že ich prijmú za svoje aj neveriaci a že ich hlas v takej debate bude vypočutý. Lebo máme skúsenosť, že snaha naplniť vznešené ciele motivované náboženským či ideologickým presvedčením napokon spôsobila viac nešťastia a utrpenia než radosti a dobra. Lebo spravodlivý štát založený na občianskom princípe je taký, ktorý mi umožňuje žiť podľa mojej viery a ostatným dáva slobodu žiť, ako chcú. A musí to platiť aj o takých náročných rozhodnutiach, akým je podstúpenie interrupcie.

(Článok pôvodne vyšiel v denníku SME dňa 13. júla 2020. Foto: TASR/Michal Svítok.)