Odpoveď Fedorovi Gálovi

Fedor Gál nedávno v Denníku N publikoval článok, v ktorom okrem iného spomína aj Progresívne Slovensko (PS) a našu koalíciu. Ako člena predsedníctva PS sa ma jeho slová týkajú, preto si na ne dovolím zareagovať.

Fedor Gál píše, že dnešnému politickému režimu na Slovensku treba zasadiť silný úder na solar. Ako? Vrátením občianskeho princípu do politiky a odrezaním politických strán od štátnych peňazí. Najlepšie by vraj bolo, keby boli financované priamo voličmi cez daňovú asignáciu.

Nápad, ktorý mal už aj Kotleba

Na tom, že súčasná vládna garnitúra musí v marci skončiť, sa zhodneme mnohí. Aj v PS/Spolu sme za to, aby sa zmenilo financovanie politických strán. Chceme, aby sa odstránili bariéry na získavanie malých darov a na úspešnosť strany v tejto činnosti nech sú naviazané peniaze od štátu. Štátny príspevok bude môcť byť vďaka tomu menší. No nechceme ho zrušiť. Prečo? Pretože rady tých strán, ktoré už aj dnes žijú z peňazí oligarchov nacucnutých na štátnu kasu, by sa zákonite rozšírili. Mimochodom, zrušenie štátneho príspevku pre politické strany mala vo svojom „protikorupčnom“ programe pred ostatnými parlamentnými voľbami aj ĽSNS Mariana Kotlebu. V skutočnosti by takýto krok viedol k presnému opaku.

Ak by gro peňazí v straníckej kase pochádzalo z asignácie dane, dá sa predpokladať, že najbohatšími stranami by boli tie zamerané na podnikateľov a vyššie príjmové skupiny obyvateľov. Naopak, tie strany, ktoré hája záujmy sociálne slabších či iných menšín, by mali menej peňazí, a teda horšiu šancu svoju agendu presadiť. Áno, odkázať strany len na príspevky od ľudí by ich tlačilo k masívnejšiemu rozširovaniu členskej základne. Čo by teoreticky mohlo viesť k ich demokratickejšiemu fungovaniu. Skúsenosť s dnes najpočetnejšou stranou Smer-SD však dokazuje, že ide len o teóriu.

Priznám sa tiež, že mi nie je celkom jasné, prečo si Fedor Gál myslí, že slovenský systém financovania politických strán je jedna z príčin marazmu, v ktorom žijeme, a preto ho musíme zmeniť. Ak to myslel tak, že vyčistiť ten chliev, o ktorom každý deň čítame v novinách, môžu len politické strany, ktoré budú financované z čistých peňazí, tak s tým sa dá súhlasiť. Lenže jeho návrh by vo výsledku znamenal, že by na politickej scéne boli poctivé strany chudobné a nepoctivé by ďalej uzatvárali pakty s diablom a topili by sa v peniazoch.

Ideológia nie je príčinou marazmu 

Pri téze, že do slovenskej politiky potrebujeme vrátiť občiansky princíp, si spoluzakladateľ VPN pomáha paralelou z čias, keď sa lámal komunistický režim. „Návrat občianskeho princípu do straníckej politiky má precedens v prvých slobodných voľbách po novembri 1989. Na kandidátke Verejnosti proti násiliu boli rovnocenne vedľa seba Rómovia, Maďari, kresťania a sekulárni liberáli, ekologickí aktivisti aj reformní komunisti z pražskej jari 60. rokov. Jasné – jedni sa vytratili, iní zradili. Výsledok je dôležitý. „‚Papiňák‘ explodoval, žijeme v demokracii,“ píše Fedor Gál. Vzhľadom na úctu, ktorú k F. Gálovi prechovávam, si dovolím síce nesmelo, ale predsa len nesúhlasiť. Normalizačný papiňák predsa explodoval skôr, nie v júni 1990. Život takpovediac občianskych hnutí VPN a Občianske fórum bol kratší ako život ponovembrového Československa a nie vďaka nim žijeme dodnes v demokracii, ale vďaka (či napriek) politickým stranám, ktoré ich nahradili.

Fedor Gál volá aj po tom, aby sme politiku zbavili ideologického, národného, etnického a náboženského „sektárstva“. Znie to ľúbivo asi každému človeku, ktorý ako ja verí, že dobrý štát je štát fungujúci na občianskom princípe. Lenže to sa podľa mňa neprieči situácii, aby v politike boli strany kresťanskodemokratické, liberálne či reprezentujúce nejakú národnostnú menšinu. Nemôžeme sa čudovať našim Maďarom, že chcú mať a volia svoju stranu. Vedú ich k tomu skúsenosti so životom s nami na jednom území, tak ako naše skúsenosti so životom s Čechmi nás priviedli až k vlastnému štátu.

Žijeme v štáte vybavovačov

Žijeme vo vybavovačskom štáte, v ktorom sa darí rôznym kočnerom a eseročkám, čo sa tvária, že sú demokratické politické strany. No príčinou tohto stavu nie je to, že v parlamente sedia ľavičiari vedľa libertariánov, Maďari vedľa poslancov, ktorí sa pre slovenské ľudové tradície vedia nadchnúť viac ako pre halloween. Príčinou je neúcta k pravidlám a nedostatok odvahy brániť ich, nenažranosť, zakrpatený zmysel pre férovosť a súdržnosť, epidémia egoizmu a konzumu, nikdy neukojená túžba po zábave, ktorou nahrádzame túžbu po poznaní.

Mnou pomenované príčiny znejú ako alibi pre našich politikov. To nie my, to spoločnosť je skazená, mohli by povedať. Nie, je to aj ich vina a je väčšia ako vina bežného občana, lebo klamali, hýrili a vystavovali na obdiv svoju hlúposť a nevzdelanosť v priamom prenose. A ak si aj uvedomili, že to nebolo vhodné, neodvážili sa povedať ľuďom úprimné „prepáčte“.

 

Klamali, hýrili a vystavovali na obdiv svoju hlúposť a nevzdelanosť v priamom prenose. A ak si aj uvedomili, že to nebolo vhodné, neodvážili sa povedať ľuďom úprimné „prepáčte“.

 

To, čo Fedor Gál navrhuje, je v podstate koniec politiky, ako ju poznáme. Takéto „riešenie“ korešponduje s pocitmi obrovského množstva občanov a občianok Slovenska a úplne ich chápem. Len sa nazdávam, že nie je riešením reálnym. Často hovorím, že nemožno mať demokratický štát, pokiaľ strany, ktoré v ňom vládnu, nie sú demokratické. Myslím, že si vystačíme s prstami jednej ruky, keď by sme chceli zrátať slovenské politické strany, ktoré nefungujú na vodcovskom princípe a hlas každého ich člena je slobodný a má váhu pri rozhodovaní. A tiež nemožno mať spravodlivý štát, pokiaľ strany, ktoré v ňom vládnu, sú skorumpované. Koľko je dnes takých?

Jednou, ale nie jedinou cestou von z dnešnej mizérie je podľa môjho názoru proces, na konci ktorého nebudú ľudia považovať politiku za nejakú špinavú robotu či smrteľnú nákazu. Ale keď bude politika remeslo, kde existujú nejaké štandardy a profesijná hrdosť zabráni majiteľom tohto remesla klesnúť na úroveň, ktorej sme dnes dennodenne svedkami. Prial by som si, aby na Slovensku bolo raz členstvo v politickej strane niečo také bežné a nehodné povšimnutia, ako je členstvo v zväze rybárov či kúpa permanentky na pilates.

Bude to trvať dlho, kým sa tak stane. Teraz, ako píše Fedor Gál, treba predstaviteľom zlomoci zasadiť úder na solar. Teší ma, keď si myslí, že najväčší potenciál splniť túto úlohu majú strany Progresívne Slovensko, Spolu a Za ľudí. Ešte musíme ukázať, že vieme spolupracovať. A potom už len „maličkosť“ – vyhrať voľby.

Ak chcete čítať viac takýchto článkov, odoberajte môj newsletter.